Choď na obsah Choď na menu

O nás

Novostavba budovy pestovateľskej pálenice Hrašné vznikala v rokoch 2009 – 2011.Prevádzkovateľom je spoločnosť Akvavita,s.r.o. Licencia č.: 2577/2011-540 bola vydaná 19.mája 2011.

 

Prevádzku sme začali 16. 9. 2011. Pri budovaní pálenice sme sa inšpirovali vysokým záujmom obyvateľov obce Hrašné, okolitých obcí a tiež chalupárov o spracovanie ovocia na ovocný destilát. Je známe, že v úrodných rokoch veľké množstvo kvalitného ovocia – najmä jabĺk, hrušiek a sliviek zostáva v sadoch a záhradách pod stromami a vychádza nazmar. Pálenie v domácich podmienkach už patrí do minulosti. My sme sa rozhodli nezabúdať na dávne tradície, nadviazať na ne a vybudovať modernú pestovateľskú pálenicu na vysokej profesionálnej úrovni. Patrí k nej najnovšia technológia spracovania ovocia, ale tiež príjemné prostredie pre zákazníkov a odborné poradenstvo.

 

 

Účinky vykvasených plodov poznali mnohé národy už dávno pred našim letopočtom. Slovo alkohol má arabský pôvod, al-ka-hal znamená zvláštnu, jemne rozptýlenú látku. Na Slovensku sa znalosť výroby destilátov z ovocia rozšírila v 13. -14. storočí. Ľudia veľmi skoro zistili, že prinášajú úľavu pri niektorých chorobách, používali ich na obklady aj na zlepšenie nálady. V 19. storočí už boli destiláty také obľúbené, že ľudovýchovní pracovníci museli zakladať „spolky striezlivosti“. V zaujímavej a inšpirujúcej podobe sa nám tradície zachovali aj v spisoch slovenských národných buditeľov, osvietenských spisovateľov Juraja Fándlyho a Jozefa Ignáca Bajzu. Najmä kňaz, ľudový liečiteľ, zelinkár, včelár a ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly okrem toho, že ako prvý používal v literatúre nový – bernolákovský spisovný jazyk, si kládol za cieľ v hospodársky ťažkej dobe pred 200 rokmi povzniesť úroveň slovenského vidieka. Vo svojich dielach - Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, Slovenský včelár a ďalších - chcel ľuďom ukázať, aký úžitok môžu mať z rastlín, stromov, včiel a zvierat, ak sa o ne budú rozumne starať a budú vedieť ich produkty dobre zužitkovať. Jedným z mnohých spôsobov zužitkovaniaovocia bola aj výroba domácej pálenky. Podobne aj Fándlyho súčasník Jozef Ignác Bajza, praktický a podnikavý kňaz a spisovateľ, sa usiloval, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre roľníkov. V Dolnom Dubovom, kde pôsobil, postavil aj malú pálenicu.

 

 

V podjavorinsko-podbradlanskom regióne má výroba „páleného“ dávnu a bohatú históriu a vďaka svojej kvalite stále veľmi dobré meno. Súvisí so zložením pôdy, v ktorej sa darí vypestovať ovocie, mimoriadne vhodné na destiláty, ale aj s majstrovstvom a bohatými skúsenosťami páleničiarov, ktoré bývajú často rodinným tajomstvom. Našim cieľom je, aby sa aj „koštovanie hrašnárskeho páleného“ stalo tradíciou a aby sa Váš slávnostný prípitok „Na zdravie“ spájal s kalíškom kvalitného destilátu z Pálenice Hrašné.